Kultúrne pamiatky

                Na území obce Čelovce sú v Ústrednom  zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľností národných kultúrnych pamiatok evidované dve kultúrne pamiatky. Prvou je evanjelický románsko – gotický kostol z konca 13. storočia nachádzajúci sa v severnej zastavanej časti územia obce.Klenba jeho presbytéria   je z roku 1579. Kostol bol v roku 1788 prestávaný a neskôr pribudli gotické architektonické detaily. Kamenná krstiteľnica je zo 14. storočia a epitaf z konca 17. storočia. Stavba kostola so svojím areálom je chránená NKP.

              Pozornosť si zaslúžia klasická kúria z konca 18. storočia a tiež náhrobná kaplnka z 30. rokov 19. storočia ale aj voľné stojace kríže na území obce, ktoré sú vždy pamätníkmi miestnych udalosti v histórii obce a aj keď nie sú zapísané v zozname pamiatkového fondu kultúrnych pamiatok sú súčasťou kultúrneho dedičstva obce a ako takým je im potrebné venovať primeranú ochranu a zveľaďovanie.

Vývin sídla – názov obce

1355  –   Czel Coppirintia

1402  –   Celfalua

1786  –   Cschelowce – (maď. Cselfalu).

                Obec vznikla v polovici 14. storočia zemianskou kolonizáciou, pri ktorej v roku 1355 Pavol Czely (Čel) a jeho bratia Štefan, Andrej a Ladislav získali právo na zaľudnenie oblasti od  chotára obce až po lesy v okolí Tople. Od ich mena je odvodený aj názov obce – Čelovce. Podľa písomných záznamov majetky v obci postupne vlastnili aj iné zemianske rodiny. V roku  1427 rodina Varjú, 1562 rodina Ormány, 1612 rodina Fejerváry, 1625 rodina Sztankay, 1630 rodina Zimmermann, 1769 rodina Pulszky. Rodiny Zimmermann a Pulszky odvádzajú od obce aj svoj predikát. Poslednými vlastníkmi boli členovia rodiny Kőrtvellyessy.

              V obci sa nachádzali dve zemianske kúrie (kaštiele). Staršia asi 300 ročná sa nachádzala približne v priestoroch nového katolíckeho kostola, pri výstavbe ktorého sa našli aj zvyšky základov kúrie. Táto kúria je zakreslená ešte v katastrálnej mape z roku 1875; zbúrali ju pred koncom 19. storočia.

Mladšia kúria, ktorá bola zbúraná po 2. svetovej vojne, sa nachádzala v hornej časti obce pred bývalým majerom.